Prírodný repelent komare nemaju sancu
Účinny prírodný repelent

Veľa rybárov na rybačke sužujú nálety rôzneho hmyzu, hlavne komárov. Mnohí riešia túto situáciu kúpou rôznych repelentných prípravkov, ktoré si na seba natierajú a vôbec ani netušia, že im prírodný repelent možno rastie za chrbtom. Ide o voľne rastúcu liečivú bylinu, vratič obyčajný (Tanacetum vulgare). Je vysoký asi 70 cm, má perovité listy. Kvitne v lete a kvety sú nápadne žlté, v tvare malých gombičiek. Majú asi 1 cm v priemere a týchto gombičiek je v jednom kvete asi 10–20. Na túto rastlinu nesadajú dokonca ani muchy a celá rastlina prenikavo vonia (smrdí) gáfrom. Aplikácia tohoto prírodného repelentu je jednoduchá. Natrháme listy, trochu ich požmolíme medzi prstami, aby sa lepšie uvoľnil pach a takúto kytičku si strčíme niekam za golier, do vrecka… Skrátka, aby sme ju mali tesne pri sebe a aby sme boli obklopený jej pachom. Pach nie je neprijemný a za chvíľu si naň zvykneme. Po takejto správnej aplikácii na nás nesadne ani jeden komár. Pri umelých repelentoch (mastiach, sprejoch atď.) hrozí, že ak človek chytí návnadu alebo nástrahu natretou rukou, vo veľkej miere zníži branie rýb, pretože repelent odoženie nielen komáre, ale aj ryby. Moje skúsenosti s vratičom hovoria, že v tomto prípade niečo také nehrozí, pretože je to prirodný materiál.

Produkcia kostných červov doma

Princíp automatu je pomerne jednoduchý, s cieľom maximálne zjednodušiť a hygienizovať prácu pri produkcii kostných červov. K výrobe automatu potrebujeme dve nádoby. Vrchná nádoba je s dierkovaným dnom (staré kuchynské sito, ktoré má dierky asi 2×2mm). Ja som si kúpil v obchode s potrebami pre remeselníkov originálne okrúhle sito, aké používajú pekári alebo aj murári, na preosievanie malty do omietky. Pod sito zavesíme druhú nádobu s pevným dnom, nejakú misu, lavór alebo čosi podobné. Malo by to mať kolmé steny, aby kostné červy nevyliezali. Celé to zavesíme niekde na strom – do tieňa!!! Inak červy vyschnú skôr, ako by sa dali použiť. Do vrchnej nádoby dáme posekané ryby. Ja používam asi 5–6 bielych rýb, ktoré nožom hrubo narežem na kusy, nie veľmi malé, aby to nevyschlo. Ryby by mali vytvoriť vrstvu asi 3–4 cm, nemusia však zakryť celé dno. Do spodnej nádoby dáme pšeničný alebo kukuričný šrot, pomiešaný s jemnými pilinami alebo pieskom. Strúhanka nie je veľmi vhodná, pretože rýchlo skysne a kostné červy v nej potom buď zahynú alebo zle rastú. Celá vrstva by mala byť cca 3–4 cm. Princíp je v tom, že na mäso v hornej nádobe muchy naznášajú vajíčka, vyliahnu sa malé kostňáky, ktoré sa postupne prežerú dnu do rybaciny. Cez dierky naspodku popadajú do spodnej nádoby, kde sa v piesku a pilinách pekne vyčistia (nie sú slizké, ani nesmrdia) a šrotom sa vykŕmia na požadovanú veľkosť. Potom stačí len každý deň prísť so sitom, zo spodnej nádoby preosiatím oddeliť kostňáky od šrotu a pilín a zobrať si dávku, akú potrebujeme. Je fakt, že v spodnej nádobe sú kostňáky rôznych veľkostí (staršie aj mladšie). Pri vnadení to nehrá žiadnu rolu, ak by sme ich chceli ako návnadu na ryby, stačí použiť sito 4×4 alebo 5×5 mm a preosiať ich. Potom použijeme tie, čo zostanú na site, sú rovnakej veľkosti a vhodné na lov. Ostatné vrátime do spodnej nádoby alebo použijeme na vnadenie. Obsah hornej aj spodnej nádoby treba meniť, aby produkcia kostňákov pokračovala a aby to bolo stále čerstvé, čisté a pre muchy príťažlivé. Kostné červy sa dajú uchovať v pilinách v chladničke. Výkon tohto „automatu“ závisí od jeho veľkosti. Ja mám vrchnú nádobu s priemerom 35 cm a mám odhadom za tri-štyri dni pol kila až kilo kosťákov. Záleží od výkonu múch a od počasia: keď je teplo – viac, keď je chlad a prší – menej. Automat funguje od skorej jari, keď vylezú muchy, až do jesene, keď už muchy prestanú lietať.

• Obrazky sa my sem nepodarilo dat tak my to prepacte ale je to dobra rada a od dneska si mozete vyrabat vlasne kosnaky.